Pokec, Facebook...zábava? Či strach o život?

Autor: Lucia Vargová | 21.2.2011 o 20:38 | (upravené 21.2.2011 o 23:52) Karma článku: 3,05 | Prečítané:  605x

Nie si na Facebooku, znamená, ako keby si ani nežil, neexistoval. Áno, je to tak. Bránime sa, ale pohlcuje nas to čím ďalej, tým viac. Každý chodí na rôzne sociálne siete za nejakým účelom. Jedna skupina ľudí sa tam chodí baviť, tá ďalšia si vytvára falošný nick a hrá sa na niekoho iného, tretia skupina ľudí udržuje kontakty s priateľmi. Nebudem klamať, áno, aj ja som tam. Pripojím sa takmer denne a som pripojená, aj keď nie som pri počítači, taký hlúpy zvyk.

Na Pokeci si vytvoríme nicky, pre nezainteresovaných ( je vôbec niekto taký?), nickom sa rozumie akákoľvek prezývka, pod ktorou budeme na Pokeci vystupovať. Je na každom z nás do akej miery sprístupníme naše súkromie, alebo koho si do neho pustíme. Je totiž verejne známe, že tam komunikuje hocikto s hocikým, na Facebooku sú to väčšinou priatelia, tí priatelia z reálneho života.

Vrátim sa už k spomínaným nickom. Niekto k nemu pristupuje seriózne a vyplní si ho pravdivo, tak aby nezavádzal ostatných, hoci nie je tak povinný urobiť. Nikto to tam nesleduje, či sú informácie o používateľovi pravdivé, alebo nie. Samozrejme, kto by to aj sledoval pri tej kope zaregistrovaných užívateľov. Je tu však niekto, kto si ho vyplní presne opačne. Už tu je jasné, že tento človek tu nebude vystupovať za seba. Bude sa hrať na niekoho kým nie je, resp. bude hrať niekoho kým by chcel byť. Kedysi bol Pokec lepší, menej vulgárnejší, na skle ste čítali viacero pozitívnych vecí ako dnes. Dnes sa tam chodí veľa ľudí zamilovať, iný tam hľadajú sexuálne radovánky, iný hľadajú akúkoľvek pomoc. Bohužiaľ veľa ľudí sa tam verejne uráža a ponižuje. Je to individuálne. Ak by to zostalo len pri tomto, tak by to bolo všetko dá sa povedať v poriadku. Zmýšľanie iných neovplyvní nikto.

Ale… Každý vidíme čo sa deje, resp. čo sa udialo. Nie je to tak dávno, čo sme si prečítali titulky v novinách “Spoznala svojho vraha na Facebooku” alebo “Zabil ju kvôli nevere na Pokeci”… nie sú to presne odcitované titulky, ale takto nejako zneli. Každý si položí otázku “Prečo?”. Odpoveď zostane navždy nezodpovedaná, nikto už nenájde na ňu odpoveď. Alebo sa možno odpoveď nájde, ale ostane navždy nepochopená, lebo takýto ohavný čin pochopenie nemá. Môže, či nemôže si za to obeť sama? Je to diskutabilné, bolestivo diskutabilné. Keby tak tušila, vedela…tak by sa toto nikdy nestalo. To drzé, bodavé, pichľavé “keby”. Je to o to viac smutnejšie, že nechceli tak veľa, chceli “len lásku”. Nikto nech sa ani len neopováži odsudzovať tieto obete, hlavne staršie generácie. Písať si dnes zamilované emaily, RPčky, skypovať, je niečo podobné ako keď sa kedysi dávno písali zamilované listy. Tiež bola každá žena z nich namäkko, mala motýliky v brušku a lietala hlavou v oblakoch. Ale áno, uznám, že tam bola tá výhoda, že tie zamilované listy často posielal chlapec zo susedstva. Nebol to nikto neznámy. Z opačného hľadiska, z tej krajšej stránky často krát čítam ako sa dvaja našli na Pokeci, alebo na inej sociálnej sieti a dnes sú z nich šťastné manželské páry. Netreba hneď zatracovať sociálne siete, ale treba si zobrať ponaučenie. Netreba veriť sladkým slovám, lichôtkam a iným často krát zavádzajúcim rečiam, ako sa hovorí papier znesie všetko, tentokrát znesie všetko aj virtuálna komunikácia. Poslal fotku? Vyzerá v pohode? Je sympatický? Ale…je to skutočne on? Preto ak vám už je niekto neskonale sympatický a nič nebráni stretnutiu, cítite sa na to, urobte tak…Ale spravte určité opatrenia, aby sa zabránilo ďaľšiemu nešťastiu. Povedzte o svojom stretnutí priateľom, nech o vás vedia a nestretávajte sa na odľahlých miestach, to nič dobré neznačí. Nie je nad osobné stretnutie, kde vidíte ako sa dotyčný tvári, chová, všímate si jeho mimiku, reč tela…proste všímate si všetko. Zabráňte čím skôr pretvárke, ak nejaká existuje. Bohužiaľ, v dnešnom svete vám nikto bezpečnosť nezaručí. Ak máme stretnúť hyenu v mužskom, či už v ženskom tele, tak ju stretneme hocikde, nielen na sociálnych sieťach.

Buďme teda opatrní, a majme vždy oči otvorené poriadne dokorán, aj keď nie vždy je všetko hneď viditeľné. Nezabúdajme, že život je na to, aby sme ho žili a nie prežívali, aj napriek každodenným nástrahám. Takže pritom žití a užívaní buďme opatrní, pretože život nám bol nadelený len raz a nevypláca sa s ním zaobchádzať riskantne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?